Jazyky sú veľmi dynamické komunikačné systémy, a preto je prirodzené, že sa neustále formujú, vyvíjajú a vplyvom iných jazykov pomaly rozširujú svoju slovnú zásobu. Inak to nie je ani v slovenčine a určite ste si všimli, že mnohé výrazy nie sú „rýdzo domáce“. Sú ovplyvnené najmä susednou češtinou (bohemizmy), angličtinou (anglicizmy), nemčinou (germanizmy) či maďarčinou (hungarizmy).

Čítanie článku vám zaberie zhruba 4 minúty

Dnes sa pozrieme na slová anglického a nemeckého pôvodu. Mnohé z nich sú už v plnej miere zdomácnené a pokladáme ich za spisovnú súčasť slovenského jazyka (napr. biskup, hokej či farba), niektoré týmto procesom ešte len prechádzajú. Niektoré ostali v pôvodnom znení i zápise (spam), niektorým sa zápis upravil podľa pôvodnej fonetiky (džem). No a niektoré boli preložené nasilu a nikdy ich nikto nebude používať inak, ako zo srandy (selfie – svojka).

Mnoho slov je tu však s nami už po stáročia a udomácnené sú natoľko, že my, mladšie generácie, už máme problém spoznať, z akého jazyka pochádzajú. A naopak, generácie staršie majú možno problém porozumieť neologizmom, rozmáhajúcim sa najmä v technickej a IT oblasti.

Aby to však nebolo len o teórii, ukážme si niekoľko príkladov. Schválne, u koľkých z nich ste poznali ich pôvod?

Anglicizmy

  • Ahoj: pochádza z anglického námorného pozdravu ahoy, ktorým námorníci volali na pozdrav okolitým lodiam. Čo myslite, rozumeli by mu aj dnes?
  • Blog: je jedno zo slov, ktoré sme prevzali bez preloženia alebo poslovenčenia zápisu. Z neho už potom vychádzajú odvodené slová ako bloger, blogovať či vlog – video blog
  • Cookies: na tomto pomenovaní istého typu súborov je zaujímavé to, že niektoré jazyky si ho doslovne preložili (SLO – piškotki, HR – kolačići), avšak u nás sme ho radšej ponechali v pôvodnom znení. Predsa len, nad pomenovaním sušienky, koláčiky či piškótky by sme sa asi mali problém nepousmiať, či? 🙂
  • Džem: najlepšie jahodový, slivkový alebo marhuľový. A slovenský, priamo od babičky!
  • Džínsy: ach, tak ešte raz to naše krásne Dž. Hneď to znie viac slovensky, ako jeans, však?
  • Influencer: dnes veľmi často skloňované slovo. Pevne však veríme, že sa ho nikto nikdy nebude snažiť poslovenčiť. Niekedy jednoducho stačí pracovať s tým, čo už existuje
  • Mrakodrap: je kalka (doslovny preklad) slova skyscrapper
  • SMS: skratka od Short Message Service – krátka textová služba
  • Teenager / Tinedžer: zapisujte podľa ľubovôle, prípustné sú oba tvary. Stále pôjde o adolescenta, ktorý sa prevažne nevie vmestiť do kože.
  • Víkend: jedno zo slov, ktorého originálny zápis slovenčina zmenila, aby platilo Bernolákovo povestné „píš ako počuješ“.

Germanizmy

  • Brak: pod týmto slovom sa nám vybaví literatúra bez väčšej výpovednej hodnoty. Slovo die Bracken znamená triediť, význam tu teda viac-menej korešponduje.
  • Cukor: nie, teraz nemyslíme na Marka Zuckerberga…
  • Dáma: ide o doslovný preklad, die Dame je v oboch prípadoch žena, prípadne hra, podobná šachu.
  • Deka: nemecké die Decke označuje krytinu – či už krov, strop, obal, plášť… pri nás sa slovo ustálilo vo význame prikrývka tela.
  • Fald: povedal vám už niekto, že mate veľké faldy? V nemčine to znamená záhyb na látke. Nuž, u nás to evidentne dostalo mierne expresívnejší význam.
  • Frajer: nápadník či priateľ, jednoducho der Freier za všetky drobné. Takého predsa hľadá každá žena!
  • Kasárne: ďalšie slovo, ktoré sa stalo len poslovenčenou verziou svojej nemeckej predlohy. Die Kaserne v oboch jazykoch označuje vojenské budovy.
  • Kšeft: Urobili ste už tento týždeň nejaký dobrý kšeft? Veríme, že áno. Toto slovo pochádza z pôvodného das Geschäft, označujúceho obchod či podnikanie.
  • Minca: Hovorí sa, že každá die Münze má dve strany.
  • Šlak: Viete, čo by sa stalo človeku, ktorému prajete, nech ho trafí šľak? Der Schlaganfall je výraz pre mŕtvicu.

Ak vám pri čítaní článku napadli ešte nejaké slová, ktoré by stálo za to spomenúť, napíšte nám ich do komentárov a postupne našu zbierku môžeme rozšíriť o ďalšie kúsky 🙂